Nemohol som povedat, ze som stastny. Nebolo to take jednoduche ako stastie. Bol som len pritomny, azda prvy raz za svoju dospelost. Ta chvila nebola nicim vynimocna. Ale mal som tu chvilu a mal som ju uplne. Prebyvala vo mne. Uvedomil som si, ze aj ked umriem, aspon som spoznal toto:spojenie s vlastnym zivotom, s jeho chybami a ironickymi uspechmi.